Je 31.12.2018 a práve dnes je ten deň, kedy väčšina z vás bilancuje posledných 365 dní a snaží sa narýchlo zbúchať predsavzatia na tých ďalších 365. Aj ja som sa rozhodol obzrieť späť na rok 2018, kedy som v jeho prvých sekundách verejne vyriekol, že navštívim 5 svetadielov na tejto planéte (kiež by to bolo na inej 😀 )

Bez ohľadu na to, či by som si toto predsavzatie dal alebo nie, v hlave som mal už taký malý plánik. Na leto som plánoval pozrieť sa opäť do Spojených štátov. Na február som už mal zakúpené letenky do africkej Tanzánie a Kene. Dúfal som, že na jeseň sa konečne podarí vybaviť si pracovné víza do Austrálie. Všetko ostatné bolo v tom momente len v rovine úvah. Ale prečo to neskúsiť a neposnažiť sa navštíviť takmer všetky okrem Antarktídy.

Svetadiel vs. Kontinent

Určite v hlave počítate a zisťujete, že máme predsa 7 svetadielov – Európa, Ázia, Severná Amerika, Južná Amerika, Afrika, Austrália, Antarktída. Alebo ich máme len päť? Eurázia, Amerika, Afrika, Austrália, Antarktída? Samozrejme týchto delení je viac a podľa jedného z nich je Zem zložená dokonca len zo štyroch kontinentov: Afro-Eurázia, Amerika, Austrália a Antarktída. Na Slovensku som však odpozoroval delenie sveta na kontinenty a svetadiely. A tak som si to aj pamätal zo svojich školských čias. Kontinent je rozľahlá a súvislá časť súše obklopená svetovým oceánom, zatiaľ čo svetadiel je označenie istých častí súše na základe historického, kultúrneho a spoločenského hľadiska. Aj kontinentov je 6, aj svetadielov je 6. Avšak v mojom príbehu bude hrať hlavnú rolu rozdelenie sveta na svetadiely – Amerika, Afrika, Ázia, Európa, Austrália, Antarktída.

Delenie sveta na 6 svetadielov podľa Wikipédie.

Ako to celé začalo?

Ešte v ten deň, prvého januára, som napísal kamarátovi, s ktorým som už pár liet v USA prežil, či by nemal tento krát chuť navštíviť krajinu opäť. Už ako turista na dlhšom výlete. Pár týždňov strávime u známych a bývalých kolegov ešte z práce na Work and Travel visa, užijeme si mesto a pláže v štáte Virginia a potom sa vydáme spoznávať štáty na juhu USA – Texas, Nové Mexiko, Louisianu. Po menšom váhaní a ozrejmení plánu napokon súhlasil.

A tak som v rozhovore diabolsky pokračoval a ponúkol mu ďalší nápad. Odísť po lete do Austrálie a skúsiť tam žiť jeden rok. Tu ma už skoro poslal do zadnice. O navštívení tejto krajiny sme však snívali už dlhšie a tak som v kútiku duše veril, že toto je ten rok, kedy to konečne vyjde. A napokon povedal „áno“ aj tomuto. Takto nejak vznikol plán, ktorý by sa dal spísať na malý žltý lepiaci papierik v piatich odrážkach…

Najprv ale Afrika…

Skôr ako som si stihol uvedomiť, že sa rok už pomaly rozbieha, prišlo na rad africké dobrodružstvo. Pol roka dopredu kupované letenky sa konečne premenia na cestovateľské zážitky. Spolu s bývalou spolužiačkou a jej priateľom máme v pláne letieť do Tanzánie, ktorú precestujeme aj s Keňou na vlastnú päsť. Je to náš prvý výlet na čierny svetadiel a preto netušíme, čo nás tam čaká. Pripravovali sme sa ale dostatočne. Aspoň si to myslíme. V oboch krajinách sme sa pohybovali najmä s lokálnymi obyvateľmi. Strávili sme 10 hodín v autobuse na rozbitých cestách, ale nastúpili sme aj do tradičnej 8 miestnej dala-dala dodávky spolu s ďalšími pätnástimi domácimi. Vozili sme sa v taxíkoch, malom desať miestnom lietadle ale aj vlakom v prvej triede. Navštívili sme tie najchudobnejšie dedinky ale aj nádherné turistické pláže Zanzibaru.

Afrika bola úžasná. Afrika bola svojská. Afrika bola prekvapujúca. Bola ale najmä o zážitkoch. O tom ako tam ľudia žijú, ako sa pohybujú, ako rozmýšľajú a čo si myslia o zvyšku sveta. Naučila nás pozerať sa na ňu aj inými očami, než len cez média a články na internete. Vyvolala v nás dosť pozitívnych myšlienok ale aj pár tých negatívnych. O tom ale inokedy.

Rodinka z kmeňa na úpätí hory Kilimanjaro.

Európske cesty

V dnešnej dobe nízko nákladových spoločností a ich lacných leteniek už nie je problém zakúpiť si aj na každý mesiac jednu letenku. V rámci Európy sa mne osobne už podarilo kúpiť spiatočnú letenku aj za 2 eurá avšak tento rok prišla spoločnosť Level s absolútnym výpredajom. Predávala letenky za 1 cent takmer po celej Európe. Ja som bohužiaľ túto akciu nevyužil ale neľutujem to. Ušetrené peniaze som mohol investovať inam.

Konečne sa mi tento rok ale podarilo navštíviť jedno z vysnívaných miest Európy – Istanbul. Práve vďaka lacnej deväť eurovej letenke som sa ocitol po Veľkej noci v Burgase a keďže to bolo mimo sezóny, nevedel som, čo okrem Nesebaru v okolí môžem vidieť. Tak som sa na tých internetoch dočítal, že práve toto mesto má priame autobusové spojenie s tureckou metropolou. Nepotreboval som veľa času na rozmýšľanie a lístok som mal zakúpený. Dokonca som ušetril na ubytovaní za dve noci, obe jazdy boli nočné jazdy. Vďaka tomu som si mohol dopriať hotel na jednu noc v úplnom centre Istanbulu.

Turecký plnený simit.

Popri spomínanej ceste do Afriky som mal ako predkrm dvojdňový pobyt v Anglicku, kde som navštívil Liverpool a Manchester. Práve z druhého spomínaného sme mali všetci traja odlet do Afriky. Ja inak, oni inak. Tu ma najviac dostalo to krásne počasie, ktoré som začiatkom februára vychytal. Na britské pomery niečo nezvyčajné.

The Beatles – domáce hudobné zoskupenie

Oddych doma aj za hranicami

Celý máj a jún (aj všetky ostatné dni pomedzi to cestovanie) som bol pracovne vyťažený na 100 percent. Potreboval som si predsa zarobiť na tie Spojené štáty a následne Austráliu. Vďaka práci sa mi podarilo navštíviť aj Prahu a počas posledných dní na Slovensku pred USA som vzal sestru aj na výlet k rakúskemu Neusiedler See. Obe tieto miesta plne odporúčam na víkendový oddych od svojich pracovných povinností. Ale tak isto viem zrelaxovať aj pri výstupoch na tatranské štíty. Tento rok sa podaril Kôprovský a Lomnický. Po svojich!

Výhľad z Kôprovského štítu.

Posledné navštívené európske mesto v roku bol Amsterdam. Benátky severu sme si prešli vďaka medzipristátiu pri návrate z Ameriky a poviem vám. Boli sme tam riadne unavení. Mesto ako také určite stálo za to ale tých pár hodín nám úplne stačilo. Inak vedeli ste, že známy nápis „I AM STERDAM“ už odstránili?

Americké leto

Pred odletom do Spojených štátov sme s kamarátom vedeli, že to musíme v našich slovenských prácach nejak ukončiť . Ja som to mal jednoduchšie, živnosť sa prerušuje na počkanie a kamoš to v tej svojej proste ukončil výpoveďou. Navyše, ja som ukončil aj nájomnú zmluvu v byte v Bratislave a presťahoval všetky svoje veci do rodnej dediny. Bolo rozhodnuté. Riskujeme a vsádzame všetko na jednu kartu. Austrálsku. A už pred odletom začíname postupne vybavovať všetky záležitosti týkajúce sa víz do Austrálie, kam by sme chceli odísť na jeseň po návrate z USA.

Texas, baby!

Naším domovom bol ale najskôr štát Virginia, konkrétne mesto Virginia Beach, kde sa nám podarilo ubytovať sa u bývalých kolegov z práce ešte na Work and Travel visa. Vďaka usporeným peniazom zo Slovenska sme si mohli pár týždňov vychutnať za veľkou mlákou. Užili sme si pláže, prírodu, opäť navštívili New York, Washington a celý pobyt sme ukončili asi 5000 kilometrovou poznávacou jazdou po Texase, Novom Mexiku a Louisiane. Ja osobne na americký kontinent nedám dopustiť, tá rozmanitosť krajiny ma vždy dokáže osloviť. Aj tento krát som si našiel nové obľúbené miesta, ale aj miesta, kde sa už asi nebudem vracať.

Big Bend National Park

Loďou do Ázie?

Priznávam, Áziu som v roku 2018 odbil celkom povrchne. Toto mi môžete vyčítať. To však ale neznamená, že ju nemám v pláne v najbližších mesiacoch spoznať bližšie. Keďže som v apríli netušil, či sa mi podarí vychytať dlhší prestup v Ázii na ceste do Austrálie, tak som to musel celé zorganizovať už v Istanbule. Istanbul je asi jediné miesto, ktoré sa nacháza na dvoch svetadieloch. Časť je európska, časť ázijská. A tak som sa práve tu symbolicky rozhodol nastúpiť na loď, previesť sa na druhú stranu Bosporského zálivu a navštíviť jeho ázijskú časť aspoň na pár minút. Doslova som tam strávil v to ráno asi 30 minút. Been there, check!

Na ceste do „Ázie“

V prípade, že sa chystáte do Austrálie, je takmer sto percentne isté, že váš prestup bude v niektorej z ázijských krajín. Je len na vás, či si vyberiete taký let, kde prestup potrvá dlhšie a vy sa budete môcť vydať na chvíľku do daného mesta na obhliadku. Nám sa podarilo dostať 16 hodín v Singapure a ako správni cestovatelia sme túto možnosť využili. Víza do krajiny dostanete na letisku, pri vstupe do krajiny a do centra mesta sa odtiaľ hravo dostanete metrom. Je len na vás, koľko hodín venujete tomuto veľkomestu, ale myslím si, že je tu stále čo objavovať.

Singapur ako inak, dolu hlavou.

Austrália – náš sen

Celý rok sme teda obetovali jednému cieľu. Ceste do Austrálie. Bol to náš sen a ten sa stáva realitou pri vystupovaní z lietadla. Zrazu máme december a 30 stupňov celzia, obliekame si kraťasy a krátke tričká, prechádzame sa po pláži a spomíname, ako sme si to celé v januári vymysleli. A ako sa všetky situácie pospájali do jedného deja. Sme tu a nevieme čo budeme o pár mesiacov robiť ani dokedy tu pobudneme. Vieme len to, že je nám tu zatiaľ vynikajúco a snáď nás táto krajina tak skoro neomrzí…

A sme tu!

Šťastný koniec…

Prvý deň roku 2018 som ani netušil, či sa dožijem jeho konca. To netuší takmer nikto. Ale aj napriek tomu si dávame predsavzatia na celý rok. Tomu ja hovorím „viera“. Veríme, že sa nám podarí prestať fajčiť, že začneme cvičiť, zdravo sa stravovať, precestovať svet, založiť rodinu, otvoriť si reštauráciu…

Nech si dáte počas prvých minút nového roka akékoľvek predsavzatie, verte tomu, že ho môžete dosiahnuť. Snažte sa urobiť všetko preto aby sa vám to podarilo. A ak aj nie, tak žite tak aby ste boli sami zo sebou spokojní. Lebo človek môže byť rád aj keď má kilečko navyše. Keď si sem tam zafajčí na balkóne s výhľadom na svoje sídlisko. Keď si dá Big Mac, hranolky s tatarkou a Coca Colu. Keď uvidí len Zemplínsku Šíravu a Poprad. Keď je len s priateľmi. Keď si navarí sám pre seba svoje obľúbené jedlo….

Prajem vám preto všetkým
ŠŤASTNÝ A ÚSPEŠNÝ NOVÝ ROK 2019!

1 Comment

  • niekto ako kráľ 11. apríla 2019 at 19:55

    veľmi trefný blog! držím ti palce, ten záver sa mi pačí najviac. Je až priam prekvapujúce, čo si napísal, keďže v dnešnej dobe je každý bio, raw, vegan atď. a najmä v spojení s cestovaním 🙂

    Reply

Leave a Comment